Oi ne sam ide, shche i kozu vede.
– Oi koza, koza, yaka ty chudna.
De ty hodyla, de ty brodyla?
– Po temnym lisam, po krutym horam.
– Chom tebe, koza, poky ne vzyely?
Chom tebe, koza, tryzdy ne vely?
Pobihla koza u Myhailivku.
A v Myhailivci vsi ljudy – strilci.
Strelyly kozu v pravoye ushko.
Z lyevoho ushka potekla yushka.
Tut koza vpala, nezyva stala.
– A ty, myhonos, dui kozi pid hvost.
A teper, koza, rozveselysya.
Nashomu panu v nohy klanyaisya.
Za kusok sala, za panske dobro. (2)